Muž, ktorý dokázal, že vesmír je nekonečný

Stephen Hawkingbol teoretický fyzik, pochádzajúci z Veľkej Británie a zároveň jeden z najväčších mozgov súčasnej doby. Narodil sa  8. januára 1942 v Oxforde a zomrel 14. Marca 2018 v Cambridge.

 
Rodinný život
Počas štúdia na Cabridge sa zoznámil so sestrinou kamarátkou – Jane Wilde. Neskôr sa v roku 1964 zasnúbili a o necelé dva roky sa vzali. Mali spolu tri deti – Robert (1967), Lucy (1970) a Timothy (1979). V roku 1990 sa bezhlavo zamiloval do svoje ošetrujúcej sestry Elaine Mason, kvôli ktorej odišiel od svojej rodiny. Oficiálne sa s Jane rozviedol až v roku 1995, kedy sa zároveň druhýkrát oženil. Počas trvania ich vzťahu bol celkom izolovaný od rodiny a priateľov, čo sa rodine pochopiteľne nepozdávalo. Počas ich manželstva sa niekoľkokrát objavili špekulácie o tom, že je Steven týraný práve svojou novou manželkou. Utrpel pár zlomenín, nejasného pôvodu. Prípad prešetrovala aj polícia, avšak nakoľko sám vedec prípadné týranie popieral, tak bol prípad odložený. S Mason sa rozviedli v roku 2006 a krátko na to sa vrátil k svoje exmanželke Jane.

Choroba
Ešte počas štúdia bola Stephenovi diagnostikovaná Amyotrofická laterárna skleróza. Ide o neurodegeneratívne ochorenie motorických neurónov mozgu a miechy, ktoré majú za následok postupné ochrnutie celého tela. Po diagnostikovaní prepadol silným depresiám a nevidel zmysle v pokračovaní v štúdiu. Tieto myšlienky mu pomohol prekonať dobrý kamarát Denni Sciama, vďaka ktorému sa do školy vrátil. Choroba u neho postupovala tak rýchlo, ako lekári predpokladali – zanedlho nebol schopný chodiť bez pomoci a jeho reči bolo čím ďalej tým ťažšie porozumieť. O pár rokov neskôr zostal úplne paralyzovaný. Počas návštevy Ženevy sa v roku 1985 nakazil silným zápalom pľúc, ktorý ho vážne ohrozil na živote. Kvôli akútnym problémom s dýchanímprišiel o hlas a ku komunikácii používal systém VoiceText. Tento systém je pripojený k invalidnému vozíku a ovládaný pomocou kombinácie softvéru a spínača, vďaka čomu mohol vedec rozprávať, prednášať, študovať, písať maily, ale aj otvárať dvere či voládať výťahy a svetlá v jeho dome či kancelárii.

Teórie
Fyzik si bol istý, že existuje život mimo planéty Zem a obhajoval to tým, že vzhľadom na počet galaxií vo vesmíre je veľmi nepravdepodobné, aby sme boli jedinou živou planétou. Život mimo Zeme však popisoval ako jednoduchý. Taktiež ako vedec pripúšťal, že cestovať v čase je možné, avšak iba smerom do budúcnosti. Ide vraj o dôsledok Einsteinovej fyziky. Ak by sme však chceli cestovať časom aj fyzicky, potrebovali by sme loď, ktorá by dosiahla aspoň 98% rýchlosti svetla. Ak by sa niekto odhodlal a takúto loď zostrojil, dosiahnuť spomínanú rýchlosť by sa jej podarilo dosiahnuť až za neuveriteľných 6 rokov od štartu. Pasažierom na lodi by sa však čas na palube výrazne spomalil – kým posádke prejde jeden deň vo vesmírnom plavidle, na Zemi by prešiel celý rok. Čiže kým by bola posádka na lodi niekoľko desiatok rokov, Zem by mohla zostarnúť aj o dva milióny rokov.